Jozef Novák

Za kňaza bol vysvätený v roku 1904 v Ostrihome. Pôsobil ako kaplán v Ersékvadkerte, Skalici, Podolí a Trstíne. Neskôr sa stal farárom v Šamoríne. Zaujímal sa o slovenskú kultúru, reč, folklór. V Skalici sa podieľal na tvorbe a propagácii slovenských „Katolíckych novín“ vo funkcii tajomníka. V období maďarizácie jeho národnobuditeľské snahy vyvolali nevôľu vo vyšších cirkevných kruhoch lojálnych Rakúsko-Uhorskej monarchii. Zo Skalice bol preložený do Nádaša (Trstína), neskôr do Šamorína. Tu u neho prepukla tuberkulóza, a tak bol dočasne penzionovaný. V septembri 1912 ho preložili na faru do obce Čajkov v Levickom okrese. Naďalej propagoval slovenskú tlač a neprestával bojovať proti maďarizačným snahám v školstve, cirkvi a vo verejnom živote. Pochovaný je na cintoríne v Čajkove.